Hudba je drogoidná časť môjho sveta. Sveta, ktorý sa často introvertne uzavrie. Jedinými vlnami, ktorými potom plynie, sú v hudobnom oceáne. A tu sa rád utápam.
Muzičenie dotvára nezapadajúce časti stavebnice života a jeho vzťahov. Rád si k životným situláciám tvorím svoj vlastný soundtrack. Vytváram filmové predstavenie. Dodávam dokonalú bodku za každým príbehom.
Hovorí teraz zo mňa silno introvertné ja. Sluchádlá sú nástrojom dokonalej filtrácie vonkajšieho sveta. A vtedy si často užívam svoj čas práve tými plnými dúškami, ktoré mi podávajú triezvy pohľad na svet vôkol mňa.
Prinášať stále nejaké nové zvuky a melódie do každého nového príbehu vytvorilo aj potrebu vnímať hudbu širšími rozmermi. A chuť a hudobné ladenie si prešlo svojimi štádiami. Od rockovo alternatívnych 80. až 90. rokov v podaní INXS, Midnight Oil, Dire Straight, Oasis ktoré som počúval v ranných predškolských až prvo školských rokoch. Silno ovplyvnených staršími bratmi. Cez vlnu vlastnej rebélie začínajúcej pri Pearl Jam, Nirvane, Green Day a Offspring. Prechádzajúcej do Linkin Park, Limp Bizkit, Beastie Boys a hlavne Rage Against the Machine. Končiacej pri Korn, Slipknot, Deftones, System of a Down či Papa Roach. Krásne časy neskutočnej puberty strednej školy. Dotvárajúce emoidným obdobím neskorým teenages traveným pri Incubus, Lostprophets, Static Lullaby, Saosin, AFI, Brand New, The Used, Avenged Sevenfold, Story of the Year, From Autumn To Ashes, Rise Against či slovenských From Our Hands. A všetkých tých “emo” skupín toho obdobia. Lebo odfukovať si ofinu každých 5 minút prinášalo prvú fázu zárodku prichádzajúceho nervo manažmentu. Neviem, či za to mohli nastupujúce problémy a pridávajúce dávky liekov, môj tlak toľký HC už nestíhal zvládať. A tak s príchodom maturity prišlo triphopové obdobie Radiohead, Portishead, Massive Attack a Death Cap For Cutie. Ale prišlo aj obdobie filmov, videí a seriálov. A práve tieto veci prinášali vždy najväčšiu zmenu do hudobného sveta, ktorý som si žil. Skatové, adrenalínové videá a hlavne seriály, ku ktorým si introvernosť môjho ja vždy našla svoju vlastnú cestu, začali prinášať nové obzory. Seriály poskytovali americkú vlnu hip hopu, popu, folku, ktorá si pomaly vnárala svoje vlastné príbehy a spomienky do mojej mysle. Lupe Fiasco, Bon Iver, The Postal Service, Gavin DeGraw. Na druhej strane prvé kroky k tvorbe vlastných videí priniesli mnoho dní sledovaním inšpirácie na Vimeu. A s ním aj prvé kroky k elektronike a vlne epických songov, ktoré preslávili práve niektoré videá. The Naked and Famous, Passion Pit, Flux Pavilion, Foster the People, M83.
A tak človek začal pomaly rásť a obzor sa zväčšoval. Začína mu učarovávať klavír. Yiruma a Brian Crain majú na tom slušnú zásluhu. Prichádza klasika, lebo slová sem tam nevravia nič a príbeh sa najlepšie píše tými vlastnými. Debussy si podmaňuje chvíľky úplného kolapsu. Hudobný chaos začínajú dotvárať aj vlny independente hip-hopu v podobe Atmosphere, Grieves a ľudí okolo Rhymesayers. Miesto si nachádza aj ranný Macklemore, Mac Miller a prichádzajú prvé kroky ku gods hated Kanye Westovi a Kendrickovi Lamarovi. Občasné workouty a behy prinášajú zas obzory remixov, elektroniky, dub steppu a BPM.
Svet plný príbehov, chaosu a jeho ladných melódií má z čoho vyberať. A ku všetkému si niečo priraďovať. Vznikajú playlisty, ktoré majú svoje príbehy a hudobné určenie. Dobíjajú, zabúdajú alebo proste len hrajú. V každom si niečo nájdem, a možno, možno si niekde na polceste pri počúvaní a stratení nájdete to svoje aj vy. Pri pravidelnej dávke playlistov z môjho sveta príbehov.
